Anastasia Marilyn Bennet
Kontakt
Cordelia
Historia:
Narodila sa v malom mestečku na severe Anglicka. Rodičia sa o ňu veľmi nezaujímali, mali veľa práce. Vychovávala ju stará pestúnka. Tú si Marilyn veľmi neobľúbila, vždy jej robila naprieky. Rozhadzovala hračky, rozlievala nápoje po izbe. Už ako malá nebola anjelikom. Bola síce vílou, ale nikdy nerobila ľuďom okolo seba dobre. Jedného dňa, v deň jej dvadsiatich narodenín ležala v posteli. Bola pokojná noc a ona sa práve vrátila z vychádzky. Nikdy nemala dosť priateľov, možno dvoch, maximálne troch. Po dlhočiznej sprche si ľahla do postele a pustila hudbu. Keď po hodnej chvíli zaspala, na balkóne sa mihol tieň. Nik nikoho nevidel prichádzať, ani v záhrade ho nezbadali, hoci strážnici mali stráž. Prikradol sa nečakane, potichu. Balkónové dvere boli ale zavreté, otvárali sa jedine zvnútra. Neostalo mu nič iné, iba ich preraziť. To sa aj stalo, preletel cez balkónové sklo priamo do izby Marilyn. Tá sa od ľaku strhla a nevidela kto to je. Bola tma. Zrazu ho zacítila pri sebe, úplne blízko. Zrak sa jej začal prispôsobovať a ona ho rozoznala. Bol to jeden známy z bývalej školy. Nemohla uveriť že sa sem vkradol, nemohla ani tušiť čo chcel. Ten bez slova zízal an ňu, pričom rukou vytiahol z kabáta nejakú malú vec. Bol to nôž. Zistila to, keď zbadala ako sa čepeľ blysla pri odraze mesiaca. No bola to iba chvíľa, čepeľ si zakrátko našla miesto priamo v jej hrudníku. A potom v bruchu. A opäť. Bodal ju neustále, kolom dokola. Až keď posteľ zalial červený vodopád, chlap vyskočil von. Vtedy do izby vtrhla stráž, ktorá zaregistrovala jej kriky. No to už bolo neskoro. Krv bola všade, len nie tam, kde by byť mala. Na druhý deň sa okamžite začalo vyšetrovať kto to spáchal. Po dlhých týždňoch prišli na to, že ju dobodal nájomný vrah, ktorého najal konkurenčný prezident firmy. Súperil totiž s otcom Marilyn o zákazníkov a aj vyhral. Vyhral tým, že mu vzal to najdrahšie. Najväčší drahokam v jeho pokladnici. Marilyn ale neumrela úplne. Jej duša je stále živá a práve to ju doviedlo na toto miesto.
Povaha:
Neznáša pretvárku a klamstvá. K ľuďom je vždy úprimná, aj keď to stojí za cenu urazenia. Je jej to jedno, riadi sa pravidlom čo na srdci, to na jazyku. Na nikoho sa nehrá, takú akú ju vidíte je naozaj. Nepotrebuje zo seba robiť tvrďasku bez citov aby zaujala. To je jednoducho ona. O sebe toho veľa nenahovorí, s ľuďmi sa nezhovára často. A už vôbec nevyhľadáva spoločnosť rozmaznaných dievčiniek, či namyslených búchačov. Má rada keď jej niekto hovorí celým menom, neznáša prezývky. Ona ich ale s obľubou dáva. Rada sa smeje, často na úkor ostatných. Občas je naozaj hnusná. No aj pod jej škrupinou, ktorá je mimochodom pekne tvrdá, sa skrýva dievčenské srdce. Marilyn pôsobí naozaj temným dojmom. Človek nevie čo od nej môže očakávať. Predovšetkým jej oči sú zahalené tajomstvami a hrubý, prefajčený hlas urobí tiež svoje. Oči má tak pútavé, že ľudia majú občas problém pozrieť niekde inde. Marilyn sa nepúšťa do žiadnych konfliktov, väčšinou iba bez slova odíde. Miluje hudbu, to je jej život. Bez nej by naozaj asi neprežila. Pre ňu je hudba ako pre upíra krv, pre človeka soľ či voda. Niečo neodmysliteľné z bežného života. Nemá rada šport, no i bez neho má krásne ženskú postavu. Má rada noc, prechádzky za svitu mesiaca, no svetlo jej tiež nevadí. Hlavne aby bola vonku. Rada sa oblieka do čiernej farby, nie preto že by bola v nejakom kulte, to nie. Síce vyznáva ateistický satanizmus, no čiernu proste miluje. Vždy ju priťahovala temnota. Miluje doplnky, predovšetkým ostne a náramky. No topom v jej šatníku je kožený outfit. Od svojej smrti nocí v ľavej topánke vreckový nožík.
