Leonardo Dicapri

Leo bol odmalička dieťaťom,ktoré milovalo prírodu. Žil s dedkom v malom domčeku vedla lesa. Nikdy sa nedozvedel čo sa stalo s jeho rodičmi,lebo dedko mu to nechcel povedať. Ako vyrastal prestalo ho to trápiť a vystačil si s tým,že vedel že to boli dobrí ludia. To aspoň tvrdil dedko. Ten učil Lea všetko. Pozorovali cez deň zvieratá v lese,lovili ryby v potoku alebo len ležali na lúke a dedko ho učil druhy stromov. Leonardo nechodil do školy ako iné deti. Učil sa doma. Dedko mu vravieval že je to tak lepšie a že príde čas,keď to pochopí. Ten moment nadišiel na rad v deň Leových ôsmich narodenín. Ako s dedkom sedel na verande ich domu,v jeho hlave sa zrazu začali ozívať čudné veci. Vystrašený sa to pokúsil dedovi vysvetliť,ale on len s pokojným úsmevom odvetil že na to si zvykne. Následne mu vysvetlil celý jeho pôvod,to, čomu dlhé roky nechápal. A dedko ho zas začal učiť. Tentoraz to boli ale iné veci. To,ako si má privolať zvieratá na pomoc a ako využívať svoje nadanie pohybovať sa v tichosti po lese. Raz ráno sa prejavila jeho jedinečná schopnosť. Stál pri potoku keď vedla seba začul vrčanie. Stuhol,lebo ten zvuk už zopár krát začul. Začal cúvať a očami pozeral na velkého čierneho vlka ktorý k nemu s vrčaním kráčal. Vtedy ale na jeho pohlade zbadal niečo,čo by tam nemalo byť. Akoby stratil to,čo hladal. Prekvapený sa pozrel dole na svoje nohy,ktoré tam ale neboli. Prizrel sa bližšie a vtedy zbadal obrysy svojich nôh,ktoré zaujímavým spôsobom splývajú so stromom za ním. Vtedy pochopil čo sa s ním stalo. Len čo vlk odišiel,pomyslel si na to,že by chcel byť zas normálny a jeho priehladnosť zmizla. A tak začal využívať aj svoju novú schopnosť. Keď už dovŕšil 18,vedel všetko čo ho dedko naučil. Chcel spoznávať svet,nové miesta alebo aspoň nových ludí,možno podobných práve jemu.Preto sa rozlúčil z dedom a odišiel tu.

Leo má nestálu povahu. Niekedy je dobre naladený s úsmevom na tvári,inokedy zas zamyslený a tichý. V každom ohlade je ale pokojný. Nemá rád hádky a nezhody. Najspokojnejší je medzi stromami,kde sa cíti ako doma. Preto každú noc ide aspoň na krátku prechádzku povonku. V tme sa pohybuje istejšie,ladnejšie a hlavne tichšie. Slnko nemá rád a radšej sa v lete schová pod koruny stromov,kde naňho slnečné lúče nedočiahnu. Rád chodí bosí po tráve,na čo si zvykol už ako malý. Miluje spoločnosť zvierat a rastlín. Niekedy sa im dokonca prihovára,čo si vlastne on ani neuvedomuje. Rád sa smeje a vždy si vypočuje názory druhých. 

Meno: Leonardo Dicapri

Vek: 19

Bytosť: Syn prírody

Vzťah: Single

Schopnosť: Sila prírody