Louise Dominique Barnes

Kontakt

Louise sa narodila ako druhé dieťa svojim rodičom. Predtým mal manželský pár jedného syna, ktorý sa viac podal na otca, ako na mamu. Ona sa však práve naopak podobala matke. Horšie na tom však bolo, že jej rodičia neboli obyčajný. Louise sa už v nízkom veku nepodobala svojim rovesníkom. Stávali sa jej veci, ktoré nedokázala vysvetliť ako napríklad, že pri hre nechala svoje plyšové zvieratká vznášať sa kúsok nad zemou, či iné veci, ktoré normálne deti nedokázali. Dokonca ani jej bratovi sa to tak často nestávalo, ten sa dokázal zaradiť medzi svojich rovesníkov. Každý deň behal von a v období leta sa s kamarátmi kúpal v mori, čo bola výhoda ich života pri pobreží, v chladnejších ročných obdobiach zas vysedávali na útesoch s udicami v rukách. Nikdy medzi sebou nemali zlý vzťah a preto ju často brával so sebou, čo bolo v detskom veku celkom milé a Louise s ním samozrejme rada chodila. No občas sa medzi nimi nudila a tak si hľadala zábavu doma. Ich matka bola čarodejka, čo jej hralo do karát. Už keď mala Louise tri roky často sa s mamou zašívala na povale, kde ju mama učila ako kontrolovať svoju moc a neprepadnúť čiernej mágií. Učila ju miešať rôzne lektvary, ktoré následne spolu skúšali. Louise svoj život začala deliť medzi hodiny strávené na povale, brata a rodinné chvíľky, ktoré spolu vždy trávili v prírode. V šiestich rokoch, keď už vedela ako tak čítať z povale si znášala do izby knihy, celé v latinčine a často mala nos medzi stránkami. Napriek tomu však stále delila svoju pozornosť aj medzi rodičov a brata. Keďže tí dvaja začali chodiť na jednu školu, stretávali sa častejšie a to ich vzťah len posilnilo. Jej brat ju mal vždy rovnako rád ako ona jeho a keď sa jej v škole stala nevysvetliteľná vec, vždy sa jej zastal. Čím si medzi svojimi rovesníkmi nevyslúžila veľkú popularitu a tak sa cez prestávky rozprávala so staršími dievčatami, ktoré si jej historky z povaly vysvetľovali ako výplod detskej fantázie. Nikdy sa nenamáhala presviedčať ich o tom, že to nie je pravda, mali ju radi práve pre túto jej vlastnosť. Jej brat sa na tom tiež v škole vždy smial, no doma dychtivo sledoval čo všetko dokáže a vždy ju chválil, čo ju motivovalo zlepšovať sa stále k lepšiemu. Ako ďalej rástli puto medzi nimi silnelo a nikdy nemali nejaké veľké rodinné problémy. Boli obyčajnou rodinou žijúcom na pobreží francúzska, s bežnými problémami a starosťami, okrem tých, ako napríklad, keď si Louise pričarovala na ľavú ruku tetovanie, ktoré sa rada pýšila, no v prípade potreby ho vždy vedela skryť. Keď však Darien dokončil strednú a na vysokú odišiel do diaľky, začalo sa Dominique trošku stískať. Zrazu bola na všetko sama, čokoľvek potrebovala, musela si zariadiť vlastnými silami. Často vysedávala v bratovej izbe, akoby to nahrádzalo jeho prítomnosť doma, no nikdy nezúfala. Ona nebola ten typ, ktorému by sa mal pre toto zrútiť svet, i keď to bolo pomerne ťažké. Horšia bola časť, keď jedného dňa po návrate zo školy našla mamu usadenú v kuchyne v slzách. Najprv nechápala, no keď si prečítala kúsok papiera, ktorý spôsobil búrku sĺz na maminej tvári mala čo robiť, aby zadržala tie svoje. Ten sebecký idiot sa rozhodol nevrátiť a všetky tie chvíle s rodinou zahodiť. Ani nevedela, či je na neho viac naštvaná alebo z neho sklamaná, či sa proste o chvíľu zrúti pri predstave, že už žiadneho brata nemá. Zaťala sa, nemohla sa pozerať na svoju mamu v slzách a otca vytočeného do nepríčetna. Mama nikdy svojimi schopnosťami nevynikala, ale ona áno a tak vyhľadala svojho brata až sem, odhodlaná dohovoriť mu.

Povaha:

Základné informácie